Luděk ráno dohrmel na Dácii do Svätého Jura. Fera zaklincovali rodinné záležitosti a tak sme priložili moje fidlátka a poďho vo dvojici na Ostrý, lebo malo trochu fúkať. Cesta prebehla v družnej debate až na jednu nezastavenú stopku, ktorú vďaka Luděkovmu hereckému výkonu príslušníci ohodnotili len na 10.-evri. Náladu nám nepokazili, lebo sme sa zhodli, že na vine je dátum 13-teho. Na kopec sme dorazili okolo 11,00. Fúkalo asi 50% z posledného víkendu. Naložili sme 3,2 a 3,3 kilá a poďho do vzduchu. Nemohli sme robiť veľké vylomeniny, ale nosilo a ja som potreboval ladiť ruky na zatáčky. Keďže fúkalo trochu z prava, tak som si to užil až,až. Luděk k spokojnosti vyvetral obidve Wasabi a pokiaľ nelietal radil, nadával aj chválil, ako mám lietať, za čo som mu vďačný. Na kopec nás prišiel pozrieť modelár Radek z ČR a objavil sa tam aj jeden padáčkár, ktorý sa ale neodvážil do vzduchu, lebo pre neho silno fúka.
To sme už lietali viacej na termiku, o čom sa presvedčil Luděk, keď mu vypli vietor a krúžil niekde nad JRD hlboko pod kopcom v nádeji, že “termika se dostaví”. S kamennou tvárou bojoval až kým sa skutočne termika dostavila a podarilo sa mu úspešne pristáť hore. Hodnú chvíľu sme ešte posedeli, debatovali a okolo 17,00 sme zbalili.
Luděk sa ešte rozhodol, že cestou späť vychutnáme krásy kopaníc a vydali sme sa offroadovať s Daciou po kopcoch a lúkach okolo Ostrého. Zaujala nás hrana na druhej strane Ostrého, ktorú podrobnejšie preskúmame pri najbližšej príležitosti. Nemohli sme vynechať kolibu na Kunovskej, kde sme doplnili tekutiny a pobrali sa už naozaj smer domov.
Bol to krásny deň, bodaj by ich bolo viac.
Miro