Slová klasika hovoria: „…keď musíš, tak musíš…“ Hlavným dôvodom bol zálet nových lešteniek (Miro a ja) a keď to iba trochu vyzeralo, že na Ostrom vrchu by to išlo, nebolo čo riešiť. Luděk sa pridal a v pondelok sme vyrazili… Zobral som bázové kamery aby to malo nejakú vážnosť.
Prvý som poskladal prázdny nový model (2350g), pri vetre 3-4m/s som hodil a letel. Dalo sa, veď je to FAI :-). Aj som zátačky točil, aj som stúpal. Vietor po chvíľke ustal a nastal okamih pravdy… našťastie sa termika dostavila a úspešne som mohol otestovať aj nastavenie bŕzd. Bolo dobré. Model letel tak ako som ho naťukal doma v dielni…
Miro zalietaval nový trup na Wasabovi. Lietal tiež prázdny, lebo tak sa dá najlepšie zistiť, čo tomu chýba. Jemu chýbala jedna polovica výškovky (vytiahnutý kábel od serva z prijímača) a mal čo robiť aby bezpečne pristál.
Luděk mal model už zalietaný a preto ho nič nečakaného nestretlo. Snáď iba trochu adrenalínu, keď vietor vydochol…
Striedali sme sa, striedali sa aj podmienky, každý sa dočkal. Ostrý je ostrý. Miestami sa vietor dostal aj pod 3m/s ale vždy to zachránila nejaká termická bublinka alebo včasné pristátie.
Za zmienku ešte stojí bublina dňa, ktorá sa ušla mne. Už z diaľky sme pozorovali poletovanie neidetifikovaných ligotavých telies v termike. Nastúpal som tak do 200m a pritlačil kolmo dolu… a začala bombovačka, ktorá trvala tak 4-5 minút. Môj nový model to celkom dobre zvládol, bol som s tým spokojný, radosť letieť.
Na kopci s nami sedeli padáčkari ale ani neodštartovali. Ku koncu, keď sme to už balili lebo vietor ustal, prifučali dvaja rakúsky padáčkari a tí sa ešte zviezli k autu zaparkovanému pod kopcom pri družstve…
Záver prebehol v Senickej Kolibe pri chutnej kapustovej záhoráckej polievke, boli sme spokojní. Dráždiť hada bosou nohou sa oplatilo.
