Na víkend 1.-2.7.2017 bola plánovaná verejná seriálová klubová súťaž MK Záhorie ale predpoveď bola, ako tento rok už po niekoľký raz, na víkend nepriaznivá a preto bolo rozhodnuté o jej zrušení. Hlavným dôvodom bola aj tá skutočnosť, že okrem dažďa mal fúkať západný vietor okolo 6 m/s, pre ktorý v okolí Peckovej ani v blízkom okolí nemáme vhodný svah.
V sobotu ráno sme ešte raz podrobili kontrole stav predpovede počasia v okolí Peckovej a po dopoludňajšom krátkom daždi v Bratislave sme sa s Ferom predsa len vybrali o 10,30 hod na výlet na Peckovú s cieľom preskúmať neobjavené miesta vhodné pre západný vietor. Veľký úspech sme neočakávali, pretože už zhruba pred piatimi rokmi sme dvakrát takýto prieskum robili. Pochodili sme skoro všetky kopce v okolí. Prieskum po kopcoch je v princípe jednoduchý, lebo lúky sú kosené a sú tu poľovníkmi a poľnohospodármi vyjazdené cesty.
Prieskum sme začali na Peckovej vrch – západná strana. Čistý západ okolo 6 m/s s častými miernymi odchyľkami na severozápad bol síce na poletovanie, ale na súťaž je táto strana kopca nevhodná.
Cestou cez Vrbovce sme sa presunuli na kopec pri Myjave – Turá Lúka (GPS 48°46’33.5″N 17°29’51.1″E alebo 48.775987, 17.497533). Opätovne čistý západ 6-8 m/s. Občas to šlo, občas nie. Tento svah sme už aj v minulosti testovali, ale aj pri dobrých poveternostných podmienkach je svah pre súťažné lietanie menej vhodný.
Veľkou neznámou bol pre nás už niekoľko rokov kopec, ktorý sme pozorovali z vrcholu Peckovej, lebo je na ňom dobre viditeľná veterná vrtuľa, ktorá nám vždy ukazovala približne smer a rýchlosť vetra.
Prieskum tohto kopca, volá sa Ostrý vrch (GPS: 48°48’03.9″N 17°29’49.0″E alebo 48.801087, 17.496945), bol vždy spojený s problémom ako sa tam dostať autom. Obyvatelia z Vrboviec mi tvrdili, že bez terénneho auta sa tam nedostaneme a keď je mokro, tak aj terénne auto bude mať problémy.
Okolo 15,00 hod sme spozorovali, ako sa zo strany Turej Lúky štverá na kopec osobáčik s naloženým rogalom. Sledovali sme zhruba jeho trasu až nakoniec sa nám stratil tesne pod vrcholom kopca. Asi po hodine sme ho nasledovali. Cesta nebola namáhavá ale pomerne dlhá. Takmer 3 km po roli a lúkách. Pri „vrtuli“ sme vrchol, ktorý je viacmenej plochý, pochodili dookola a hľadali sme auto s rogalom. Nakoniec sme našli dvoch rogalistov, ktorí boli za stromami na západnej až severozápadnej strane. Tu sme objavili kopec naozaj super a pri vetre okolo 6 m/s sme začali pilovať prelety skoro až do siedmej hodiny večernej.
Na spiatočnej ceste z kopca sme obhliadli ešte južnú stranu, ktorú sa chystáme vyskúšať nabudúce.
Výlet splnil svoj cieľ. Super sme si polietali na novo objavenom svahu a ako vždy sme skončili porciou halušiek na salaši pri priehrade Kunov.
Luděk Navarčík
Trocha fotodokumentácie
