Druhá seriálovka MS v Martine dňa 25. 05.2019.
Poveternostná predpoveď na víkend nesľubovala nič optimistického. Aj organizátor sa rozhodol o usporiadaní súťaže na poslednú chvíľu až v piatok ráno. My z hlavnej dediny sme sa rozhodli, že vyrazíme skoro ráno tak, aby sme boli na svahu pred 10-tou hodinou.
Ráno 6,30 v Bratislave pofukoval slabý severozápad, jasná obloha a slnko už pálilo. Po ceste sme pozorne sledovali, ako sa to vyvíja a ako to fúka. Slabý severozápad vydržal až po Trnavu, kde na diaľnici nebola kupodivu cítiť ani vždy zapáchajúca Trnavská čistiareň odpadových vôd. Ku zmene došlo až za Nitrou, kde Mochovské chladiace veže produkovali oblaky pary ako atómový mrak po výbuchu v elektrárni a pri Topolčiankách sa dokonca na oblohe producíroval, lepšie povedané vystavoval, teplovzdušný balón. To už bol totálny koniec vetra. Takto to vydržalo až do cieľa našej cesty. Svah sme na prvý pokus trafili pod lanovku a až na druhý pokus sme dorazili na vytúžené miesto štartu na vrchole Horičky.
Na mieste štartu vietor skoro 0 m/s poväčšine zo západu. O 10-tej hodine brífing s prísľubom, že na obed sa to zmení na vietor až okolo 6 m/s smer severozápad až sever. Zhruba o 12-tej hodine viacerí nedočkavci nevydržali a za vetra okolo 1 až 2 m/s skúšali termické skoky, niektorí úspešne, niektorí menej úspešne.
O 15-tej hodine to už vzdal Laco Vašek a ohlásil odchod. Zvyšok pilotov trpezlivo vydržal. Konečne o 16-tej hodine vietor zosilnil a súťaž bola zahájená. Trocha mi to pripomenulo našu účasť na súťaži v roku 2016 na Lemoncelle vo Francúzku, kde zo 40-tich pilotov to o 17-tej hodine polovica pilotov vzdala ( išli sa pripraviť na večerný „RAUT“ ), ale po víťazstve chtiví Francúzi a Nemci bez zaváhania spustili súťaž 10 minút pred 18-tou hodinou a odlietali kolo. Ako ináč, naša skupina sme jasne zapísali nulu a aj tak nám bolo na raute dobre a veselo v náhodilo vytvorenom protestujúcom „klube nešportovo poškodených“.
Prvé dve kolá sa ako tak odlietali s časmi okolo 80 s ( vietor nad 3 m/s ), ale na konci tretieho kola sa to začalo zauzlovať. Viacerí piloti prijali opravy z nedostatočných poveternostných a smerových podmienok. Kuriozitou tretieho kola bola skutočnosť, že model Ivana Svetlíka odštartoval s Ferovou čapicou na nábežke, ktorá sa tam usídlila pri odhode. Ivan potom asi po 15 metroch „riadene pristál“ bez straty kytičky. Tesne pred 18-tou hodinou bolo zahájené štvrté kolo. V štvrtom kole to bolo už len o hrdinskej výdrži so zastruhaným vlasom v …, aby nedošlo k neočakávanej havárii modelu. Mnohí piloti museli čakať na štarte až sa to „nabije“ a viacerí vrátane mňa sme neprijali „REFLIGHT“, aby sme toto kolo urýchlili. Štvrté kolo a škrtanie po štvrtom kole riadne zamiešalo poradím. Keď mašinka Jožka Kajana vydala záverečný verdikt, viacerých z nás to prekvapilo.
Prvé miesto obsadil Milan Krchnavý ( ináč dofrčal na svah ako posledný ), druhé miesto Vlado Šimo a na treťom mieste sa usalašil Ľubo Ivan. Odlietali sa 4 kolá a súťaž je platná.
Čo na záver? Riaditeľ súťaže Peter Ondrejka poďakoval pilotom a usporiadateľom za účasť, rozdal ceny a ospravedlnil sa za nedostatočné poveternostné podmienky, čo sa však bohužiaľ nedá aj pri dobrej vôli ovplyvniť. Súťaž v prenádhernej časti Turca za jasnej slnečnej oblohy je možné zhodnotiť, ako súťaž so slabou termikou na hrane kopca pre každého na hranici regulérnosti, ale predsa len v kruhu priateľov svahového lietania. Nič menej si dovolím citovať z pravidiel kategórie F3F a to už v ich prvom bode – „ … súťaž je rýchlostný závod pre rádiom riadené vetrone na svahu … “ . Nakoľko bola podľa mojej mienky len čiastočne splnená táto základná podmienka z pravidiel kategórie F3F, ponechávam ďalšie, prípadne aj odlišné hodnotenie tejto súťaže na vlastnom uvážení zúčastnených.
Celkovo sa lietania zúčastnilo 14 pilotov zo 17-tich prihlásených.
Luděk Navarčík
Výsledky F3F Martin 2019
Graf výsledkov
There are 4 comments. Add yours