Cesta

Cesta tam...

Cestovali sme 7.5.2010 Majovou Octaviou combi, modely boli v truhlici zapožičanej od Jara Košťana na streche auta. Každý mal dva modely, ja som bral tri. Batožina bola obmedzená na banánovú krabicu, jednu tašku 80x40x40cm a nejakú príručnú batožinu s potravinami a pitím na cestu. Navigáciu s naprogramovanou trasou dodal Milan. Majo štartoval z Ružomberka, prišiel do Nitry kde nabral Luba a Milana a spolu potom pokračovali do Bratislavy. Tam som naložil svoje veci a okolo obeda sme vyrazili na cestu. Prechádzali sme Rakúskom na Vilach do Talianska. Striedali sme sa (Majo,Milan a ja) v šoférovaní a pravidelne sme si robili prestávky. Problém nastal, keď sme prechádzali diaľnicou pred Milánom. Cez búrku za silného dažďa a vetra sa naša navigácia (hovorili sme jej ZUZA) stratila a totálne sa zbláznila. Výsledkom jej činnosti bola cesta cez Torino na Grenoble, čo bolo asi o 400km dlhšie ako sme pôvodne plánovali. Asi okolo druhej hodiny v noci sme si dali dlhšiu pauzu a na parkovisku sme si trocha zdriemli (asi 3 hodiny). Potom sme pokračovali v ceste. Dych nám vyrazili diaľničné poplatky v Taliansku a Francúzsku. Na jednu cestu to bolo spolu 158 EUR. "Nekonečná" cesta sa končila príchodom do Campingu okolo 16 hodiny. Ubytovanie som vopred zabezpečoval v campingu Domaine d'Arnauteille. Malý problém bol s posteľným prádlom ale nakoniec sme ho vyriešili doplatením 4x10EUR na mieste. Ubytovanie v 6 miestnej chatke s tromi spálňami nám celkom vylepšilo náladu. Pôvodne som objednával menšiu (pre 4 osoby) ale vďaka šarmu mojej osobnosti a mojej "počítačovej" angličtiny pri prihlasovaní ubytovania mi "Madam recepčná" ponúkla luxusnejšie ubytovanie za rovnakú cenu. Ubytovanie vrátane poplatku za auto na 10 nocí nás stálo 548EUR. Chatka bola nová, pekne zariadená a vybavená klimatizáciou.

Ubytovali sme sa, navarili prvú sáčkovú polievku, najedli sme sa, udobrili malým prípitkom a zalahli.
Ráno sme skontrolovali podľa mapy trasu na svahy pri Lauracu a St. Ferriol a podľa navigácie sme to aj našli... Laurac a St.Ferriol boli vzdialené asi 40km od nášho ubytovania. Za desať dní sme takto najazdili ďalších 1000km.

Cesta späť...

16.5.2010 po uprataní chatky asi o 10 hodine sme vyrazili na cestu domov. Chceli sme ísť pôvodnou trasou cez NICE, tak ako sme si to naplánovali. "ZUZA" sa pokúšala o zmenu nášho plánu ale po skúsenosti, ktorú sme už mali, sme jej to nedovolili. Prechádzali sme cez Montpellier, okolo Marseille, Cannes a samozrejme sme sa chceli vyfotiť pri mori a Mote Carle. To sa nám aj podarilo. Veľká daň za to bola upchatá diaľnica pri Monacu. Úsek dlhý asi 50km sme išli takmer tri hodiny. Neskôr som sa dozvedel, že práve končili preteky F1 - Monte Carlo, takže preto tá diaľnica. Cesta potom už pokračovala bez problémov iba bola strááášne dlhá. Na cestu si každý pripravil nejakú stravu, pitie a kávu. Pri pravidelných prestávkach sme všetko skonzumovali už pred prechodom Rakúskom. Mysleli sme si, že keď sme už v Rakúsku, domov zostáva už iba kúsok. V skutočnosti to bolo ešte 430km a posledné kilometre sa zdali veľmi dlhé. Išli sme bez dlhšej prestávky a za volantom som sa striedal s Majom. Do Bratislavy sme dorazili okolo 8 hodiny ráno. Doma nás privítala moja lepšia polovička s čerstvo navareným gulášom, veľmi dobre nám to padlo. Vyložili sme moje veci, trochu sme posedeli a ostatní pokračovali ďalej do Nitry. Majo sa trochu vyspal u Milana a potom pokračoval do Ružomberka.
Cesta prešla bez kolízií a vážnejších problémov. Vďaka Majovej Octávii boli náklady na naftu veľmi priaznivé. Priemerná spotreba plne naloženej Octávie sa pohybovala okolo 6,2 l/100km. Prešli sme takmer 5000km bez nehody a dopravných priestupkov. Navigácia od Milana bola tiež veľmi dobrým pomocníkom v neznámom prostredí. Našťastie zobral Milan aj mapy aby sme našu ZUZU mohli kontrolovať.
Prekvapením pre nás bolo aj to, že policajtov vo Francúzsku a v Taliansku sme videli iba pri nejakých slávnostiach a nie ako u nás, striehnúcich za každým stĺpom.